Blindfriendly  16. 2. 2020 | Meniny má Ida Liana Facebook Twitter Flickr YouTube          ExtranetExtranet          Mapa stránokMapa stránok          VytlačiťVytlačiť          EnglishEnglish
 
 

KONTAKTY

Sabinovská 16
P.O. Box 106
820 05 Bratislava 25
IČO: 36063606

Úradné hodiny
Ústredňa:

Telefón:  02/4826 4111
Fax:        02/4826 4386
E-mail: podatelna@region-bsk.sk

Centrum pre rodiny v kríze
Kancelária prvého kontaktu

Aj „Bratislavsko“ je súčasťou Slovenska

Podľa možností čerpania eurofondov ale aj niektorých pravidiel fiskálnej reformy to tak, žiaľ, nevyzerá. Zhodli sa na tom predstavitelia Regionálnych združení ZMOSu v Bratislavskom kraji na rokovaní s predsedom BSK Vladimírom Bajanom. Ten rokovanie na túto tému zvolal na podnet Klubu starostov Malackého okresu a prizval naň aj splnomocnenca vlády SR pre územnú samosprávu Ing. Jána Turčana.

 
 „Faktom je, že v tomto regióne je a bude málo financií na rozvoj – a to nehovoríme o kríze,“ povedal na úvod stretnutia primátor Malaciek Jozef Ondrejka. Už pri príprave súčasného územno-správneho členenia mestá a obce v Bratislavskom kraji vedeli, že vysoké HDP ich znevýhodní pri čerpaní dotácií z fondov EU. Rovnako však boli ubezpečené, že isté výhody im na druhej strane budú plynúť z prerozdelenia podielových daní. Prišla však fiskálna reforma a aj v tomto druhom prípade Bratislavský kraj ťahá za kratší koniec. Je solidárny z ostatnými krajmi– až cca 60 % zdrojov pre štát sa vyprodukuje práve tu – tie sa však prerozdelia medzi všetkých. Podľa predstaviteľov obecnej i krajskej samosprávy je preto najvyšší čas popri princípe solidarity zaviesť do prerozdelenia daní aj princíp zásluhovosti. „Nechceme nič na úkor iných, chceme len zostať v hre,“ prízvukoval primátor Senca Karol Kvál.
 
Školy, sociálne zariadenia, kultúrne stánky, cesty – to všetko samosprávy v Bratislavsku dostali v rovnakom stave, ako v iných krajoch. Tu však na ich opravy a rekonštrukcie nie je možné čerpať eurofondy. Z celkového objemu financií, ktoré Slovensko môže čerpať v tomto období, má Bratislavský kraj nárok na 0,8 %. Je to desivo málo, navyše ani tieto možnosti nie sú určené na spomínané verejnoprospešné aktivity. Obce a mestá môžu síce využívať návratné zdroje ako úvery či PPP projekty, ale tým by sa len zadĺžili, resp. by boli nútené zvyšovať niektoré dane či poplatky.
 
Primátori, starostovia i predseda BSK sa zhodli na tom, že budú hľadať a navrhovať riešenia, ktoré by túto nevyrovnanú pozíciu Bratislavského kraja pomohli riešiť a to v niekoľkých rovinách – prvou je otvorenie Národného strategického referenčného rámca tak, aby sa možnosti čerpania eurofondov rozšírili aj pre tento región. Druhou je otvorenie diskusie o prerozdeľovaní podielových daní medzi obce, mestá a kraje, zaviesť do nich princíp „zásluhovosti“, prípadne prehodnotiť aj ďalšie kritériá. Splnomocnenec vlády SR pre územnú samosprávu ponúkol, že niektoré zmeny sa dajú zapracovať do koncepcie modernizácie verejnej správy, ktorú má predložiť na rokovanie vlády koncom júna t.r. a niektoré čiastkové veci sa dajú riešiť i zmenami legislatívy či inými opatreniami.
 
Predstavitelia samosprávy v Bratislavskom kraji budú postupovať prostredníctvom regionálnych združení ZMOSU tak, aby aj oni mohli napĺňať Memorandum, ktoré podpísal ZMOS s Vládou SR. Zároveň budú spolupracovať so splnomocnencom vlády, oslovia samotnú vládu i Národnú radu SR.
 
Bratislavský kraj je ekonomicky najsilnejším regiónom Slovenska – to sa však musí odraziť nielen na tom, čo vyprodukuje, ale aj na tom, čo sa tu pretaví do zvyšovania životnej úrovne. „Ak skolabuje ekonomika Bratislavského kraja, môže to znamenať kolaps ostatných krajov, kolaps rozpočtu štátu a znižovanie úrovne na celom Slovensku,“ upozornil primátor Malaciek Jozef Ondrejka.