Blindfriendly Sobota 20. 10. 2018 | Meniny má Vendelín Facebook Twitter Flickr YouTube          ExtranetExtranet          Mapa stránokMapa stránok          VytlačiťVytlačiť          EnglishEnglish
 
 

KONTAKTY

Sabinovská 16
P.O. Box 106
820 05 Bratislava 25
IČO: 36063606

Úradné hodiny
Ústredňa:

Telefón:  02/4826 4111
Fax:        02/4826 4386
E-mail: podatelna@region-bsk.sk

Centrum pre rodiny v kríze
Kancelária prvého kontaktu

Čo ste o Vianociach možno nevedeli

Každý z nás dnes pozná tradičného vianočného vyprážaného kapra, bez vianočného stromčeka si sviatky pokoja ani nevieme predstaviť a len málokto v priebehu decembra nezavíta na vianočné trhy. Pôvod týchto tradícií a zvyky, ktoré im predchádzali, však poznáme už oveľa menej. Nám ich priblížila etnologička Katarína Nádaská.

 

Vianočné trhy

Vianočné trhy, ktoré sa na naše územie dostali z nemecky hovoriacich krajín, majú v Bratislavskej župe dlhodobú tradíciu. Tá siaha až do začiatku stredoveku, avšak vianočné trhy pred 200 – 300 rokmi mali úplne inú podobu než tie dnešné. V minulosti boli viac zamerané na praktické veci, predávali sa tu predovšetkým suroviny, ktoré gazdinky potrebovali k pečeniu. Zákazníci ich navštevovali aj pre luxusný tovar ako napríklad vanilkové struky alebo rôzne korenia, ale aj pre potraviny, ktoré dnes bežne kúpime v obchodoch. Bol to najmä tovar, ktorý ženy potrebovali na to, aby mohli zabezpečiť Vianoce tak, ako sa patrí. Nájsť sa tu dali aj rôzne pochutiny, ako víno, pivo alebo čokoláda, ktoré možno trochu viac pripomínajú súčasný sortiment, no hlavným zmyslom týchto dávnych trhov bolo, aby ľudia nakúpili a predali.

Vianočné trhy v tej súčasnej modernej podobe poznáme až z obdobia po roku 1989. Ľudia ich už v oveľa menšej miere vyhľadávajú kvôli nákupom, ich funkcia je primárne spoločenská. Na trhoch sa návštevníci stretávajú, kúpia si varené víno, grog, prípadne nejakú drobnosť.

Vianočný stromček

Vianočné stromčeky sa na naše územie dostali tiež z nemecky hovoriacich krajín. Najprv sa objavili v šľachtických a meštianskych rodinách a trvalo takmer 100 rokov, kým sa udomácnili aj na vidieku. V Bratislave sa objavili už v priebehu 19. storočia. Existujú opisy štedrej večere z pálfiovských rodín, podľa ktorých vieme aj to, že už na začiatku 19. storočia títo šľachtici mali obrovskú vyzdobenú jedličku.

Spočiatku sa vianočný stromček zdobil slamou. Ozdoby sa robili ručne v meste aj na vidieku, no zatiaľ čo na dedinách ešte dlho pretrvávali slamené ozdoby, ozdoby zo šúpolia, sušené jabĺčka alebo orechy, v šľachtických rodinách uprednostnili honosnejšiu výzdobu. Obľúbené boli napríklad šité ozdoby zo zamatu, ktoré zhotovovali mladé devy v dievčenských školách už od jesene.

V prvej polovici 19. storočia vznikali napríklad vo Francúzsku manufaktúry, kde sa ručne vyrábali prvé fúkané ozdôbky. Takéto vianočné gule boli veľmi drahé, a preto na vidieku pretrvávali ozdoby zo slamy a sušeného ovocia. Koncom 19. storočia sa začali objavovať rôzne typy salóniek. Bol to prevažne pražený cukor, ktorý si doma ľudia balili do farebných papierov. Na vidieku salónky nahradili perníky.

Štedrovečerné menu

Na štedrý večer si zvyčajne doprajeme viac chodov ako obvykle, no len málokto by uhádol, koľkými chodmi si tento sviatočný večer uctievali naši predkovia. Stoly dávnych Bratislavčanov totiž zdobilo od šesť do 12 chodov. Neznamená to však, že by sa ľudia v tom čase prejedali. Varilo sa totiž len toľko jedla, aby si každý člen rodiny mohlo dať z každého chodu za lyžičku. Jedlá sa varili z lokálnych surovín, a preto dominovali najmä strukoviny. Najčastejšie ich konzumovali ako kaše – šošovicovú, fazuľovú, ale obľúbené boli aj obilninové kaše – ovsená, prosná, kukuricová alebo krupičná. Tá sa v našom regióne nazývala aj Ježiškova.

Už od dávnych čias sa štedrovečerná večera začínala oplátkami s medom a cesnakom. Ako druhý chod nasledovala vianočná, najčastejšie kapustová polievka. V oblasti Podunajska sa namiesto kapustovej robila rybacia polievka známa ako halászlé.

Ryby sa na štedrovečernom stole objavujú už od začiatku stredoveku. Považovali sa totiž za pôstne jedlo a jesť ich teda mohli aj tí, ktorých vierovyznanie mäsové pokrmy na Štedrý deň nepovoľovalo. Ryba sa konzumovala ako varená alebo pečená a často sa jedávali aj solené haringy. Až druhá polovica 20. storočia so sebou priniesla typického vyprážaného kapra s majonézovým šalátom ako tradičné štedrovečerné menu. Zmena jedálnička súvisela aj s tým, že v druhej polovici 20. storočia, v období socializmu, sa za status blahobytu považovali vyprážané jedlá, ktoré sa v minulosti nekonzumovali.

Tradície

V minulosti sa štedrý večer v každej rodine začínal modlitbou. Po nej nasledovali cesnakové krížiky – so strúčikom cesnaku sa urobil krížik na oplátku. Oplátky piekli učitelia a tí ich potom roznášali do rodín, ktoré si ich vopred objednali. Výnimkou bolo rozhranie medzi Bratislavským krajom a Záhorím, kde sa okrem klasických oblátok konzumovali aj trubičky. Okrem cesnaku sa používal aj med. Tým sa deťom aj mladým slobodným dievčatám robil krížik na čelo, aby boli sladké a aby si našli ženícha.

Ďalšou, dnes už zabudnutou tradíciou bolo zväzovanie nôh stola. Nohy stola sa zviazali reťazou, na ktorú si počas večere všetci členovia rodiny vyložili nohy. Rodine to malo zabezpečiť zdravie a silu.

S vianočným obdobím sa viažu aj veštecké úkony. Pri štedrovečernom stole dostal každý jabĺčko, prekrojil ho a skontroloval jaderník. Ak bol v poriadku, znamenalo to dlhý život. Podobne sa to robilo aj s orieškom, ak bolo zdravé jadro, znamenalo to, že človek bude zdravý a bude sa mu dobre dariť.
Menej známym zvykom je púšťanie škrupiniek na vodu. Škrupinky z orechov sa dali do misky s vodou, položili sa na hladinu a naši predkovia sledovali, ktorá z nich sa za pomoci tepla zo sviečky preplaví na druhú stranu. To napríklad u mladých žien znamenalo, že sa v budúcom roku vydajú.
Pre dobrú úrodu v budúcom roku naši predkovia kládli na štedrovečerný stôl misku, v ktorej bolo v malom množstve zo všetkého, čo sa za rok na poliach urodilo.

Jednou z mladších tradícií je vkladanie šupinky z kapra do peňaženky, aby sa v rodine držalo bohatstvo. Tento zvyk sa objavil v druhej polovici 50. rokov, no mal aj svojho predchodcu. Predtým ľudia kládli peniaz pod obrus štedrovečerného stola.

Štedrý deň

Na Štedrý deň sa predovšetkým v rodinách s malými deťmi chodilo „korzovať“. V tento deň bolo úlohou otcov v meštianskych a šľachtických rodinách zabaviť deti, aby matky mali možnosť pripraviť všetko potrebné na samotný večer. Otcovia chodievali s deťmi na Korzo, na Železnú studničku, alebo korčuľovať sa. Keď sa vrátili, deti čakalo prekvapenie – vyzdobený stromček.

Večera sa začínala zvyčajne medzi piatou a šiestou hodinou večer a po nej prišiel čas na darčeky. Nešlo však o veľké dary, Vianoce boli skôr o spoločnom stretnutí. Malým deťom rodičia darovali vlastnoručne zhotovené bábiky alebo drevené vyrezávané hračky. Po darčekoch prišlo na rad spievanie kolied a nakoniec polnočná omša.