Blindfriendly Sobota 7. 12. 2019 | Meniny má Ambróz Facebook Twitter Flickr YouTube          ExtranetExtranet          Mapa stránokMapa stránok          VytlačiťVytlačiť          EnglishEnglish
 
 

KONTAKTY

Sabinovská 16
P.O. Box 106
820 05 Bratislava 25
IČO: 36063606

Úradné hodiny
Ústredňa:

Telefón:  02/4826 4111
Fax:        02/4826 4386
E-mail: podatelna@region-bsk.sk

Centrum pre rodiny v kríze
Kancelária prvého kontaktu

Infodeň k Programu cezhraničnej spolupráce Slovensko – Rakúsko 2007 – 2013

Dňa 6. marca 2008 Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci so Spoločným technickým sekretariátom vo Viedni zorganizoval Infodeň k Programu cezhraničnej spolupráce Slovensko – Rakúsko 2007 – 2013.

 

Išlo o v poradí tretie podujatie tohto druhu určené potenciálnym konečným prijímateľom. Cieľom Infodňa bolo poskytnúť informácie o novom Programe. V diskusii žiadatelia položili veľa konrétnych otázok.

Najčastejšie položené otázky a odpovede:

  • Ak v projekte viacero slovenských partnerov, každý z nich podpisuje zmluvu s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len MVRR) na národné splufinainancovanie (10%-15%)?
    Nie, slovenská strana si určí jedného koordinujúceho partnera a iba ten podpisuje zmluvu o národnom spolufinancovaní s MVRR SR. V prípade slovenského vedúceho partnera môže tento koordinovať okrem finančneho príspevku EFRR aj finančné toky z národných verejných zdrojov (t.j. prerozdelovať celé slovenské spolufinancovanie) slovenský vedúci partner.
  • Koľko zmlúv podpisuje každý partner/vedúci partner v rámci partnerstva po schválení projektu?
    Podpisuje sa zmluva o nenávratných finačných prostriedkoch z EFRR medzi vedúcim partnerom a riadiacim orgánom vo Viedni (MA). Koordinujúci partner za slovenskú stranu podpisuje zmluvu s MVRR o národnom spolufinancovaní. Po schválení projektu je potrebné okrem týchto zmlúv predložiť a podpísať Dohodu o partnerstve s ostatnými partnermi v rámci o partnerstva. Vzory zmlúv EFRR a národného spolufinancovania ako aj rámcový vzor Dohody o partnerstve budú zverejnené na webstránke programu www.sk-at.eu. Náklady na vytvorenie uvedených znlúv nebudú oprávneným nákladom, ale výdavky na právne poradenstvo najmä k Dohode o partnerstve, alebo zmeny, sú považované za oprávnené výdavky projektu.
  • Kedy sa predpokladá, že sa budú podpisovať prvé zmluvy medzi riadiacim orgánom a vedúcim parnerom?
    Projekty predložené do 7.4.2008 na Spoločný technický sekretariát a schválené v dňoch 12.-13.6.2008 na zasadnutí Monitorovacieho výboru (MV) budú podpisovať zmluvy pravdepodobne najskôr začiatkom augusta 2008.
  • Aký je rozdiel medzi dokumentmi „Dohoda o partnerstve“ a „Deklarácia o partnerstve“?
    Sú to dva rozličné dokumenty. Deklaráciu o partnerstve je povinná príloha žiadosti a žiadateľ ju predkladá spolu s projektovou žiadosťou alebo projektovým zámerom. Je to „nezáväzný“ dokument, ktoŕého predloha je na stránke programu. Uvedená povinná príloha žiadosti deklaruje vôľu partnerov ísť spoločne do projektu. Naproti tomu Dohoda o partnerstve, ktorej rámcová podoba (vzor) bude dostupná predbeňe v apríli 2008 predstavuje záväznú zmluvu obsahujúcu rozdelenie aktivít a financií medzi jednotlivými partnermi/vedúcim partnerom a ich povinností.
  • Musí každý jeden z partnerov/vedúci partner pred podaním projektu podpísať a doložiť „Deklaráciu o partnerstve“?
    Áno, každý z partnerov vrátane vedúceho partnera musia podpísať deklaráciu. Uvedené nemusí byť potvrdené podpisom všetkých parthnerov/vedúceho partnera na jednom dokumente. Postačuje predloženie samostatných deklarácii jednotlivých participujúcich partnerov každý na samostatnej deklaráci s podpisom za svoju organizáciu .
  • Je možné, aby cezhraničným partnerom projektu (žiadateľom je rakúska spoločnosť) bola účelovo založená dcérska spoločnosť tejto spoločnosti na Slovensku?
    V zásade áno, ale nesmú si navzájom preúčtovávať položky.
  • Aký je mechanizmus spolufinancovania na rakúskej strane?
    Rakúsky partner pred podaním projektu potrebuje získať súhlasné stanovisko svojho regionálneho miesta k predkladanému projektu a súhlas na získanie spolufinancovania z rakúskych verejných zdrojov. Mechanizmus spolufinancovania je veľmi personifikovaný, t.z. že žiadateľ sa musí vždy obrátiť na príslušné regionálne miesto (tri spolkové kraje) a v zásade „presvedčiť“ o kvalite svojho projektu (časti projektu). Dôležitá je dostatočná argumentáacia a „presvedčenie“ o aktivitách projektu - idea musí mať pozitívnu odozvu na regionálnom mieste. Na rozdiel od slovenských regionálnych miest, rakúske majú právomoc projekt odmietnuť, ak aj projekt so slovenským vedúcim partnerom nemá podporu na rakúskej strane na spolufinancovanie z verejných zdrojov a teda nebude mať potrebnú podporu na schválenie v Monitorovacom výbore. Práve kvôli uvedenému je nesmierne dôležité začať proces konzultácii v prípade rakúskych partnerov vo veľmi skorom štádiu rozpracovania projektovej myšlienky.
  • Je možné predkladať zrkadlové projekty ako boli v Interregu IIIA?
    Nie je to možné. Cieľom programu je realizácia spoločných projektov, kde nebude postačovať deklarácia zrkadlového projektu (aktivity), ale každý partner musí v rámci „svojich“ aktivít v rámci projektu smerovať k spoločným cieľom, ktoré prostredníctvom nich dosiahnu t.z. okrem zmienených štandardných zrkadlových aktivít aj ďalšie spoločné obsahy v projekte, ktoré napĺňajú spoločné ciele projektu a spoločné partnerstvo.
  • Aké má byť trvanie projektu a aké finančné objemy má mať projekt?
    Trvanie projektu nie je časovo obmedzené (maximálne môžu byť realizované do 31.06.2015), očakávajú sa teda aj niekoľkoročné projekty. Menej ako polročné resp. ročné projekty nie sú vítané. Po finančnej stránke: priemerný projekt má celkový objem financií cca. 300 000 EUR. Dolná ani horná hranica projektu však nie je oficiálne stanovená. Projektový žiadateľ si však musí uvedomiť (keďže bude následná refundácia faktúr, nebudú žiadne zálohové platby).
  • Kto bude kontrolovať žiadosti o platbu (ŽOP) pre slovenských partnero/vedúceho partnera?
    ŽOP bude pozostávať z dvoch častí: z monitorovacej správy (obsah a pokrok projektu) a zo zoznamu výdavkov a finačnej správy (zoznam výdavkov, faktúry, výpisy z účtu). Slovenskí partneri predložia svoje ŽOP na MVRR SR, kde im budú realizované výdavky skontrolované v súlade so slovenskými pravidlami a zákonmi a bude im vystavený doklad o validácii všetkých výdavkov (1) a zároveň potvrdenie o národnom spolufinancovaní k uvedeným deklarovaným výdavkom (2).
  • Je nutné pri registrácii projektového zámeru vyplniť podrobne rozpočet?
    Nie, v Programe poznáme len tri základné kategórie výdavkov (1.interné organizačné, 2.externé za tovary a služby a 3.investície), pre projektový zámer treba vyplniť len celkjová sumu a kategórie výdavkov za uvedené tri kategórie (nie podrobne) za celkový projekt.
  • Aký je rozdiel medzi projektovým zámerom a projektom (projektovou žiadosťou)?
    Projektový zámer je možné registrovať od decembra minulého roku na Spoločnom technickom sekretariáte (STS) vyplnením len časti riadneho formulára (len modré políčka). K nemu je potrebné priložiť, deklaráciu o partnerstve a rozpočet (bod 11). Žiadatelia nemajú povinnosť registrovať a využiť nástroj „projektového zámeru“ . V zádsaden je možné predkladať aj finálnu žiadosť– celý vyplnený formulár –bez predchádzajúcej registrácie projektového zámeru. Výhodou pre žiadateľa v prípade proejktového zámeru je, že odo dňa registrácie mu plynú oprávnené výdavky (teda za podmienky, že mu bude projekt schválený na Monitorovacom výbore). Výnimkou z tohto pravidla sú investičné projekty, kde je možnosť uznať výdavky ako oprávnené už od 1.1.2007 bez ohľadu na dátum registrácie/predloženia ale len v špecifických prípadoch (viac info u regionálneho koordinátora). Vo zásade odporúčame, aby podiel výdavkov realizovaných pred predlozením resp. schválením projektu bol menší ako podiel realizovaných výdavkov po predložení resp. schválení žiadosti.
  • Je možné projekt resp. jeho ďalšiu fázu predložiť opakovane?
    V zásade áno, avšak závisí od charakteru jednotlivých projektov. Napríklad pri športových a kultúrnych podujatiach musia mať podujatia jedinečný charakter (NIE X-tý ročník) , je lepšie sa vyvarovať projektom, ktoré majú „ročníky“, zamerať pozornosť radšej na projekty s pridanou hodnotou.
  • Sú oprávnené kultúrne a športové podujatia?
    V zásade áno, musia však mať jedinečný charakter alebo jasnú pridanú hodnotu. Nebudú podporované podujatia, ktoré majú charakter jednotázového podujatia , po ktorom nenasleduje žiadna ´dalšia spolupráca alebo iné aktivity partnerstva . Uvedené podujatie musí tvoriť istú časť/mílnik v rámci aktivít daného projektu.
  • Sú oprávnené projekty na podporu už existujúcich sietí?
    Áno, Monitorovací výbor však bude prihliadať aj na to, či uvednený projekt resp. jeho udržateľnosť, je závislá od financovania len zo zdrojov EU.
  • Je podporiteľná aj výstavba cyklotrás?
    V zásade áno. Nejedná sa však o štandardné cyklotrasy, ale o také kde sa dá dokázať priamy cezhraničný efekt (napr. prepojenie už existujúcich cyklotrás na cyklotrasy v Rakúsku), podporované budú aj také sprievodné spoločné aktivity ako spoločný marketing, spoločné značenie trás, dvojjazyčný sprievodca s mapami, zvyšovanie štandardu, atď.)
  • Je možné meniť rozpočet projektu v priebehu realizácie?
    Áno, v rámci (vo vnútri) vyššie uvedených troch kategórií výdavkov ( bod 11), medzi kategóriami výdavkov je povolená flexibility do 15% rozpočtu ale len na úrovni rozpočtu jednotlivých partnerov/vedúceho partnera a nie na úrovni celého projektu.
  • Ako sa obstarávajú externé tovary a služby?
    V prvom rade je potrebné konať v súlade s platnými zákonmi v SR. Interným pravidlom Programu je, že do 5.000 EUR je možné nakupovať priamo – odporúčame však aspo%n prieskum trhu - nad 5.000EUR je povinnosť pre všetky subjekty doložiť 3 ponuky (ak ide o bežné a rozšírené tovary a služby stačí z internetu) a pri vyšších sumách samozrejme riadnym verejným obstarávaním podľa zákona 8platí pre všetky subjekty).
  • Na aké kategórie výdavkov sa bude klásť najväčší dôraz pri kontrolách ŽOP?
    Bude sa posudzovať vždy adekvátnosť (primeranosť) výdavkov, spôsob a správnosť obstarávania externých tovarov a služieb, a dodržiavanie štátnej pomoci (competition rule).
  • Môže byť projektový manažér živnostník?
    Áno, ale potom sa neuvádza výdavok v interných nákladoch, ale v externých službách, čo znamená, že uvedený subjekt predkladá faktúry a malo by byť riadne zabezpečené obstarávnie služby. Výška odmeny by mala predstavovať bežný štandard v obore.
  • Sponzoring je považovaný za zisk/príjem?
    Áno, ako akýkoľvek iný zisk/príjem v rámci projektu. O uvedenú sumu sa znižuje žiadaný NFP.
  • Je potrebný v priebehu projektu audit? Je audit oprávnený výdavok?
    Nie, nie je požadovaný. Slovenská strana audit (finančný alebo audit manažovania projektu) nepožaduje, avšak v prípade, že ho uvedené partnerstvo/vedúci partner bude považovať za nevyhnutný je potrebné uvedené odôvodniť a konzultovať s regionálnym miestom.
  • Sú dary neoprávneným výdavkom?
    Áno dary tvoria neoprávnený výdavok. Pod uvedené však nespadajú produkty v rámci zabezpečenia publicity (perá s logom, tričká s logom...)
  • Sú povolené náklady na vypracovanie projektu (spracovanie a vyplnenie projektovej žiadosti)?
    Nie. Akékoľvek výdavky, ktoré nemajú pridanú hodnotu k plánovaným aktivitám projektu sú neoprávnené. V prípade, že sa jedná o odborné stanoviská k obsahu aktivít a tieto tvoria pridanú hodnutu sú uvedené odborné poradenské aktivity oprávneným výdavkom.
  • Sú právne služby oprávnený náklad?
    Áno, ak preukázateľne súvisia s projektom.
  • Je potrebné, aby cezhraničný partner vždy prispieval do spoločného financovania v projekte?
    Áno, pri neinvestičných typoch projektov by malo byť finacovanie rozdelené tak, aby bolo dodržané,že finančné toky budú zabezpečené na obidvoch stranách hranice. Nie každý partner pritom musí nevyhnutné spolufinancovať, ak je v partnerstve niekoľko partnerov na každej strane hranice.
  • Treba spolu s žiadosťou predložiť aj oficiálne potvrdenia zo strany jednotlivých uvedených úradov?
    Nie, žiadateľ nemusí mať potvrdenia príslušných úradov v čase predkladania svojho projektu. Musí však predložiť čestné prehlásenie k uvednému (nedlhuje na poistnom zdravotnom ...atď.) Po schválení jeho projektu, však oficiálne potvrdenia musí doložiť najneskôr do 1 mesiaca po schválení zo strany Monitorovacieho výboru. Ak sa zistí, že jeho čestné prehlásenia sú v rozpore s potvrdeniami z oficiálnych úradov, jeho projekt nebude podporenýa riadiaci orgán s ním nepodpíše zmluvu.
  • Je potrebné mať pri investičných projektoch vypracovanú projektovú dokumentáciu/stavebné povolenie pred podaním projektu?
    Odporúčame aby uvedená dokumentácia predchádzala oficiálnemu predloženiu investičného projektu, nakoľko to zvyšuje kredit žiadateľa a jeho zámeru. Nie je to však podmienka programu.
  • Čo ak projektová myšlienka bude dobrá, ale finálny projekt nebude na postačujúcej úrovni?
    Odporúčame projektový zámer zaregistrovať, ale neodporúčame (!) ho predložiť ako finálny projekt bez ďalšej konzultácie. Ak bude finálna žiadosť na MV zamietnutý, nebude ho možné v rovnakej forme predložiť opätovne, preto je potrebné venovať dostatočný čas jeho príprave.
  • Uvažuje slovenská strana zálohových platbách pre žiadateľov, ktoré majú značne obmedzené finančné zdroje?
    Nie, neuvažuje.
  • Je strata vyplývajúca zo zmien menových kurzov oprávnený náklad?
    Nie je. (Upozorňujeme, že celý projekt je vedený v EUR. Od roku 2009 je oficiálna mena EUR aj na Slovensku.)
  • Týkajú sa povinné prílohy k žiadosti všetkých partnerov?
    Áno, povinné prílohy musí predkladať každý partner/vedúci partner za svoju organizáciu.
  • Čo znamená kritérium spoločný personál?
    V prípade splnenia uvedeného kritéria to znamená, že sa požaduje preukázanie existencie (vznik a spustenie) spoločnej organizácie, v ktorej musí byť zastúpená slovenská aj rakúska strana resp. zamestnanci. Kritérium je zadefinované veľmi striktne priamo v Operačnom programe a neočakáva sa, že predložené projekty budú spĺňať uvedené kritérium. V tomto zmysle to je kritérium, ktoré predstavuje najťažšiu podmienku kritéria partnerstva.

 

Súvisiace dokumenty