Blindfriendly Utorok 23. 4. 2019 | Meniny má Vojtech Facebook Twitter Flickr YouTube          ExtranetExtranet          Mapa stránokMapa stránok          VytlačiťVytlačiť          EnglishEnglish
 
 

KONTAKTY

Sabinovská 16
P.O. Box 106
820 05 Bratislava 25
IČO: 36063606

Úradné hodiny
Ústredňa:

Telefón:  02/4826 4111
Fax:        02/4826 4386
E-mail: podatelna@region-bsk.sk

Centrum pre rodiny v kríze
Kancelária prvého kontaktu

Monitoring potenciálnych liahnisk komárov v Bratislavskom samosprávnom kraji

Úrad BSK na začiatku roku 2018 obstaral dokument s názvom „Monitoring potenciálnych liahnisk komárov v BSK“. Monitoring liahnísk realizovala Prírodovedecká Fakulta Univerzity Komenského v Bratislave hlavne na inundačnom území rieky Moravy približne od Devínskeho jazera až po obec malé Leváre. Dokument bude slúžiť ako podklad pre efektívnejšiu reguláciu komárej populácie pri obciach nachádzajúcich sa pri Morave pomocou biologickej látky Bti. Autori dokumentu v roku 2018 zmapovali potenciálne liahniská komárov na území kraja s rozlohou 137 km2 (13 700 ha).

 

Na tomto území identifikovali spolu 439 liahnisk s celkovou rozlohou 5,94 km2 (594 ha) a celkovým obvodom 446,29 km. Do tejto rozlohy sú započítané aj plochy, ktoré sa pri vyššom stave vody v rieke Morave ako liahniská správať nebudú, majú však potenciál za určitých podmienok liahniskami byť. Každé liahnisko má ešte zaznamenaných niekoľko parametrov – GPS, poradové číslo, charakter biotopu, či sa jedná o trvalú vodnú plochu, periodickú vodnú plochu plytkú alebo hlbokú, či liahnisko malo v roku 2018 vodu, kataster do ktorého patrí jeho väčšia časť, celková plocha liahniska a jeho obvod. Niektoré z liahnisk sa nachádza v chránených územiach, v týchto územiach ale BSK nemá snahu zasahovať z dôležitosti nezasahovania do prírodných vzťahov a kolobehov. Celková rozloha potencionálnych liahnísk kde je možný zásah proti larvám komárov predstavuje 4,482 km2 (448,2 ha), avšak plocha, na ktorú je potrebné Bti aplikovať pri jednotlivých zásahoch závisí od podmienok prostredia. V priebehu času môžu niektoré liahniská zaniknúť alebo naopak vzniknúť nové.

Komáre patria do radu dvojkrídlovce (Diptera) a čeľade komárovité (Culicidae). Na svete je známych asi 3500 druhov komárov, u nás je to asi 50 druhov. Patria medzi hmyz s úplnou premenou, teda majú štyri vývinové štádiá: vajíčko, larva, kukla, imágo (dospelý jedinec). Vajíčko, larva a kukla potrebujú na svoj vývin vodné prostredie, dospelce sú suchozemské. Samičky väčšiny druhov komárov sajú krv, pretože bielkoviny z krvi potrebujú na stavbu a vývin svojich vajíčok. Samce krv necicajú. Ako zdroj energie slúži obom pohlaviam nektár z rastlín.

Komáre radíme medzi ektoparazity a môžu byť pre človeka nebezpečné, pretože pri cicaní krvi sa môžu z komára do tela hostiteľa dostať aj pôvodcovia rôznych ochorení. Komáre ako prenášači chorôb spôsobujú každoročne ochorenia u desiatok až stoviek miliónov ľudí, najmä v tropických oblastiach. Prenášajú pôvodcov vírusových, bakteriálnych a protozoárnych nákaz a hlístovcov. Na Slovensku boli v minulosti zistené 4 druhy komármi prenášaných vírusov. Komármi sú prenášané aj malária a dirofilarióza. Maláriu spôsobujú viaceré druhy prvokov rodu Plasmodium, ktoré sú prenášané komármi z rodu Anopheles. Laickou verejnosťou je považovaná za tropickú chorobu, avšak u nás sa autochtónne vyskytovala až do roku 1960 a od roku 1963 bolo naše územie uznané Svetovou zdravotníckou organizáciou za nemalarickú oblasť. Druhy komárov, ktoré môžu byť vektormi pôvodcov malárie, sú však na území Slovenska naďalej bežné a riziko jej opätovného objavenia sa naďalej pretrváva. V súčasnosti je potrebné venovať pozornosť dirofilarióze, ktorú spôsobujú hlístovce rodu Dirofilaria prenášané komármi. Pôvod ochorenia je v mediteránnej oblasti. Na Slovensku bola prvý krát diagnostikovaná v roku 2005 u psov a v roku 2007 už aj u človeka. V súčasnosti však komáre na Slovensku nepredstavujú epidemiologickú hrozbu a treba ich považovať iba za trápiče, znepríjemňujúce život, prácu a pobyt v prírode.

pexels-photo-1685610.jpeg


Napriek nepríjemnostiam, ktoré nám spôsobujú, sú komáre súčasťou našej fauny. Sú veľmi dôležitou zložkou vodných aj suchozemských ekosystémov. Sú zložkou potravy pre rôzne druhy živočíchov a opeľujú rastliny, keďže sa živia rastlinnými šťavami. Principiálne nie je možné aby existovali aj zachované mokrade, aj úplne sa zbaviť komárov. Najväčšie druhové zloženie a početnosť komáre dosahujú v nivách riek na južnom Slovensku, kde boli aspoň čiastočne zachované mokrade, ktoré im poskytujú podmienky na rozmnožovanie. Medzi takéto oblasti patrí aj niva rieky Morava na Záhorí. Táto rieka je veľmi dôležitá z hľadiska druhového zloženia aj početnosti komárov. Pravidelne tu dochádza k záplavám väčšieho alebo menšieho rozsahu, ktoré sú často sprevádzané premnoženiami niektorých druhov komárov. Jednotlivé roky sa líšia nielen počtom, ale aj načasovaním, trvaním a rozsahom záplav a následných premnožení komárov. Je potrebné zdôrazniť, že záplavy, vytvárajúce podmienky pre rozmnožovanie komárov, sú zároveň nevyhnutné pre fungovanie vzácnych mokradných ekosystémov nížinných riek, vrátane nivy Moravy. V takomto záplavovom území žijú najmä tzv. kalamitné alebo záplavové druhy (v anglickej literatúre označované ako „floodwater mosquitoes”), zastúpené hojne druhmi z rodov Aedes a Ochlerotatus. V obciach zase nachádzame hlavne tzv. domové komáre (v anglickej literatúre označované ako „house mosquitoes” alebo „urban mosquitoes’’) z rodu Culex, poprípade Culiseta, ktoré sa často liahnu v rôznych nádobách, kde sa nachádza aspoň pár centimetrov vody vhodných pre vývoj lariev komárov. V intraviláne nás môžu štípať druhy patriace do oboch skupín. Na elimináciu komárov z prvej alebo druhej skupiny treba prijať odlišné opatrenia.


Kalamitné druhy môžu mať aj niekoľko generácií v priebehu jedného roka, pričom počet generácií väčšinou koreluje s počtom záplav. K enormnému zvýšeniu početnosti kalamitných druhov komárov dochádza, s istým časovým oneskorením, po opadnutí záplavových vôd. Počas záplav sú zavodnené aj miesta, ktoré sú zvyčajne po väčšiu časť roka alebo po viac rokov vyschnuté, avšak nachádzajú sa v nich vajíčka komárov z predošlých sezón. Ďalší vývin vajíčok závisí predovšetkým od teploty vody. Pri vyšších teplotách je vývin výrazne kratší, než pri nízkych. Vzhľadom k vyššie uvedeným faktom je veľmi dôležité zmapovať všetky liahniská a v rámci prevencie ich aj monitorovať, keďže rýchlosť vývinu vajíčok a lariev je rôzna v rôznych ročných obdobiach a dokonca aj za rôzneho počasia .


Okrem toho, že komáre sú prenášačmi chorôb človeka a zvierat, ich samotná vysoká početnosť môže mať výrazne negatívny vplyv aj v podobe ekonomických strát. Premnoženie komárov môže zapríčiniť zníženie produkcie mlieka a kvality mäsa dobytka, obmedzenie rekreačných aktivít v prírode a na záhradách, zníženie účasti na rôznych kultúrnych podujatiach, ako aj zníženie hodnoty nehnuteľností v oblastiach s častým kalamitným výskytom komárov.

Celý text nájdete tu:  BSK projekt komare 2018 final.pdf