Otvorené pivnice na sv. Urbana aj v znamení plánovanej dane z vína

Pavol Frešo ich pozval na spoločné rokovanie so zástupcami ministerstva financií na pôde Bratislavského samosprávneho kraja. „Výsledkom tých rokovaní musí byť jednoznačná podpora slovenským vinohradníkom a vinárom, a ak už má byť víno zdaňované, tak zdaňujme lacné víno z dovozu,“ zdôraznil na stretnutí Pavol Frešo.

 

Ministerstvo financií totiž uvažuje o zvýšení spotrebnej dane z tichého vína zo súčasnej nulovej sadzby až na 40 eur na hektoliter. Slovenskí vinári a vinohradníci považujú tento návrh za likvidačný pre domácich producentov vína. Podľa nich návrh ministerstva neprinesie do štátneho rozpočtu plánovaných 20 mil. eur, nakoľko výber spotrebnej dane a jej administrácia stoja viac, ako rezort financií na tejto dani vyberie.

 

Dnešné podujatie – Otvorené pivnice na sv. Urbana súvisí s otvorením sezóny na Malokarpatskej vínnej ceste. Je to najznámejšie podujatie nielen v rámci Bratislavskej župy ale aj celého Slovenska. Podujatie oslavuje prácu vinárov a verejnosti sú zároveň predstavené kvalitné vína. Podujatie otvorili v záhrade Malokarpatského osvetového strediska v Kaštieli v Modre, ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského kraja, aj za účasti podpredsedu parlamentu Milana Horta, starostky Starého Mesta Táni Rosovej, aj ďalších primátorov a starostov.

 

Malokarpatská vínna cesta v sebe spája niekoľko fenoménov -víno, krajinu, históriu a gastronómiu oblasti rozloženej medzi Bratislavou a Trnavou ako veľkými centrami juhozápadného Slovenska. Medzi nimi ležia tri menšie mestá - Pezinok, Modra a Svätý Jur, ktoré sa pýšia starou tradíciou slobodných kráľovských miest. Tento titul získali v 17. storočí, a to najmä vďaka svojej produkcii kvalitného vína, ktoré chutilo korunovaným a vznešeným hlavám vo Viedni i Bratislave - vtedy hlavnom meste Uhorska.