Blindfriendly Pondelok 23. 7. 2018 | Meniny má Oľga Facebook Twitter Flickr YouTube          ExtranetExtranet          Mapa stránokMapa stránok          VytlačiťVytlačiť          EnglishEnglish
 
 

KONTAKTY

Sabinovská 16
P.O. Box 106
820 05 Bratislava 25
IČO: 36063606

Úradné hodiny
Ústredňa:

Telefón:  02/4826 4111
Fax:        02/4826 4386
E-mail: podatelna@region-bsk.sk

Centrum pre rodiny v kríze
Kancelária prvého kontaktu

V Doľanoch si pripomenuli výročie narodenia J. Fándlyho

Bratislava/Doľany, 16.októbra 2010

 

Spomienkovými slávnosťami si obyvatelia regiónu obcí Častá, Doľany a Naháč pripomenuli jubilejné 260. výročie narodenia Juraja Fándlyho. Na podujatí sa zúčastnil aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.

Podľa župana Freša bol Juraj Fándly významnou osobnosť bratislavskej župy. „Dávame však prísľub, že na budúci rok v marci, keď bude 200. výročie jeho smrti, v spolupráci s miestnou samosprávou, združením Červenokamenské panstvo, ale aj s ľuďmi zo širokého okolia, prídeme sem opäť a uctíme si túto osobnosť celožupnými slávnosťami,“ povedal Frešo.

Okrúhle 260. výročie narodenia významného národného buditeľa, príslušníka skupiny bernolákovcov, spisovateľa a autora prvého veľkého diela v bernolákovčine, katolíckeho kňaza Juraja Fándlyho si jeho rodáci pripomenuli putovaním po miestach kde žil a tvoril Fándly. Na jednotlivých zastávkach odzneli úryvky z jeho tvorby, účastníci spomienkovej slávnosti sa dozvedeli aj o jeho živote a literárnej činnosti. Na záver, na dvore jeho bývalej fary v Naháči, zasadili "Fándlyho jabloň".

„Župa svojou činnosťou priamo v území, priamo medzi ľuďmi nadväzuje na tradície vlastenectva a buditeľstva, ktoré nám zanechal aj Juraj Fándly,“ dodal Frešo.


Juraj Fándly sa narodil 21. októbra 1750 v obci Častá pri Trnave, v rodine chudobného remeselníka. Otca stratil skoro a tak matka bola nútená pracovať ako slúžka v šaštínskom kláštore, kde mladý Fándly navštevoval školu a poznal kláštorný život. Neskôr študoval teológiu v Budíne a Trnave a v roku 1776 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kaplán v Seredi a Lukáčoviciach a napokon ako farár na chudobnej fare v Naháči.

V rokoch 1878 až 1788 sa dostal do kontaktu so skupinou slovenskej vlasteneckej mládeže v bratislavskom generálnom seminári na čele s A. Bernolákom, ktorá práve kodifikovala spisovný jazyk. Príslušníci tejto skupiny ho prehovorili, aby dielo Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckych, vydal v novom pravopise. Po jeho súhlase bolo dielo prepracované po jazykovej stránke a vyšlo ako prvé v bernolákovčine (Dúverná zmlúva). Dielo je písané vo forme dialógu a jeho cieľom bolo odôvodniť rušenie kontemplatívnych reholí žobravých mníchov v habsburskej ríši Jozefom II., obmedzovanie pútí, sviatkov a prepychu v kostoloch.

Jeho národnobuditeľské snahy sa organicky spájali s politickými a sociálnymi požiadavkami slovenského poddaného ľudu a remeselníctva. V súvislosti so zákonom z rokov 1791 – 92 v prospech maďarčiny žiadal zavádzať do škôl slovenčinu ako vyučovací jazyk. Posledné roky života strávil v rodičovskom dome v Doľanoch, kde skladal básne. Prejavil sa v nich ako predchodca Jána Hollého (Amica cointelligentia – Prátelské porozumeňí; Gemitus et lamentatio – Vzdych a nárek). Zomrel 7. marca 1811 v Ompitali (dnešné Doľany), kde je aj pochovaný.