Blindfriendly Pondelok 17. 2. 2020 | Meniny má Miloslava Facebook Twitter Flickr YouTube          ExtranetExtranet          Mapa stránokMapa stránok          VytlačiťVytlačiť          EnglishEnglish
 
 

KONTAKTY

Sabinovská 16
P.O. Box 106
820 05 Bratislava 25
IČO: 36063606

Úradné hodiny
Ústredňa:

Telefón:  02/4826 4111
Fax:        02/4826 4386
E-mail: podatelna@region-bsk.sk

Centrum pre rodiny v kríze
Kancelária prvého kontaktu

VIŠŇOVÝ SAD

 Divadlo ASTORKA Korzo ´90 v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja pripravuje ďalší z klenotov svetovej dramatickej spisby. V adaptácii a réžii Mariána Amslera predstavíme osudy hrdinov Čechovovej drámy iným spôsobom, samozrejme, typickým pre Astorku.

 
Preklad hry A. P. Čechova Višňový sad: Vladimír Strnisko
Adaptácia: Marián Amsler
Dramaturgia: Andrea Domeová
Scéna a kostýmy: Marija Havran
Scénická hudba: Slavo Solovic
Piesne: Milan Vyskočáni
Texty piesní: Peter Lipovský
Réžia: Marián Amsler
Premiéra 6. novembra 2015 v Divadle ASTORKA Korzo ´90, Námestie SNP 33
Korepetície: Dagmar Livorová, Milan Vyskočáni
Asistentka réžia: Veronika Martinková, poslucháčka VŠMU
Text sleduje: Daša Lapošová
Inšpícia: Alžbeta Grünnerová
Garderóba Miloslava Tománková
Rekvizity Ida Kalmárová
Technika: pod vedením Tomáša Mrekaja
Svetlo a zvuk  THC s. r. o.
Osoby a obsadenie:
Ľuba, herečka (ĽUBOV ANDREJEVNA RANEVSKÁ) – Marta Sládečková
Aňa, jej dcéra, študentka konzervatória (AŇA) – Dominika Zeleníková
Barbara, jej nevlastná dcéra, dramaturgička (VARIA) – Rebeka Poláková
Leo Gajev, jej brat, herec/režisér (LEONID ANDREJEVIČ GAJEV) – Ady Hajdu
Jaroslav Lopachin, poslanec mestského zastupiteľstva, syn kulisára (JERMOLAJ ALEXEJEVIČ LOPACHIN) – Lukáš Latinák
Peter Trofimov, študent konzervatória (PETER SERGEJEVIČ TROFIMOV) – Pavol Šimun a. h.
Boris Piščik, riaditeľ divadla (BORIS BORISOVIČ SIMEONOV-PIŠČIK)  – Miroslav Noga
Šarlota, herečka (ŠARLOTA IVANOVNA) – Szidi Tobias
Šimon Jepichodov, osvetľovač, hovoria mu 22 nešťastí (SEMION PANTELEJEVIČ JEPICHODOV) – Marián Miezga
Dáša, šepkárka, barmanka, dievča pre všetko (DUŇAŠA) – Zuzana Konečná
pán Firs, správca budovy (FIRS) – Peter Šimun
Šaňo, Ľubin agent, necháva si hovoriť Alexander (JAŠA) – Róbert Jakab
Bezdomovec, fanúšik divadla (POCESTNÝ) – Tomáš Mrekaj

Povedali ste, že ste nad mojimi hrami plakali. Nie ste jediný. Na to som ich však nenapísal. Stanislavskij z nich spravil sentimentálne hry. Ja som chcel niečo úplne iné. Chcel som len jednoducho a úprimne povedať: Pozrite sa sem, pozrite sa, aký zlý a nudný život vediete! Najdôležitejšie je, aby to ľudia pochopili. Keď to pochopia, budú musieť začať žiť iný, lepší život. (...) Dovtedy však neprestanem ľuďom opakovať: Pozrite sa ako nudne a zle žijete! Nad čím tu treba plakať?
A. P. Čechov v liste N. S. Tichonovovi, 1901
Anton Pavlovič Čechov, ruský spisovateľ z konca 19. storočia a začiatku storočia nového, spodobil a vyložil svet tak, ako nikto iný. Nik ho o to neprosil, ale on to urobil. Mal nanajvýš solídne povolanie lekára, na ktorom si zakladal, a predsa už ako študent medicíny uvažoval o niečom inom, menej solídnom, určite pre existenciu človeka menej spoľahlivom a predsa nevyhnutnom. Medicína mu i so svojím vtedajším poznaním dala vedomosti o človeku, ale on, práve ako človek, potreboval viac – znalosť ľudského sveta, pochopenie vzťahov medzi ľuďmi; mal potrebu meniť tieto vzťahy podľa zákonov krásy, ktoré sa neuspokoja ani so stavom ľudskej fyziológie, ani s dobovým stavom ľudských vzťahov. (...) Čechov týmito svojimi nárokmi a dôslednosťou pri ich uplatňovaní ako umelec prekročil svoju dobu natoľko, že je úplne otvorený budúcnosti, a to aj novým výkladom.                          
Jaroslav Sekera: Čierny mních. A. P. Čechov – osobnosť a dielo
"
Ranevskú, jej brata Gajeva a statkára Piščika vykreslil Čechov ako vrstvu, ktorá je zahľadená do seba, egoistická vo svojich túžbach. Sú nudní pre druhých a sami nevedia viesť zaujímavý život. Čechov, ktorý sám od útleho detstva musel pracovať a pomáhať zabezpečiť svoju rozvetvenú rodinu, ktorý ako lekár zažil náročné dni a noci v neľudských podmienkach či dobrovoľne pomáhal pri epidémii smrteľnej cholery a ktorý sám, z občianskej a ľudskej povinnosti vykonal veľmi namáhavú a náročnú niekoľkomesačnú púť medzi vyhnancov, poznal takéto rodiny. Bol svedkom, ako bez vlastného pričinenia vedú pohodlný a príjemný život a nevedel sa stotožniť s ich životnými názormi a postojmi, osobitne so slepotou, akou sa pozerajú na svoje život a dianie okolo, bez empatie s ostatnými.
Višňový sad v 2015. Marián Amsler adaptoval Čechovovu divadelnú hru originálnym spôsobom. Statok zmenil na divadlo, z majiteľov a obyvateľov panstva spravil hercov a členov divadelného súboru, ktorý pripravujú Višňový sad. Súbor sa ocitol v situácii, akú poznajú mnohé umelecké zoskupenia. Sú v budove, ktorá im nepatrí, tá budova je stará, potrebuje rekonštrukciu, ale  nie sú peniaze. Na druhej strane, divadelný súbor nebojuje. Prečo majú členovia divadla pocit, že ich jedinou povinnosťou je skúšať, že ich výhradným postavením je robiť divadlo a svet vonku sa ich netýka?